Kým zrátať, že dva a dva sú štyri, dokáže takmer každý človek aj so základným vzdelaním, finančná gramotnosť je niečo, čo veľa Slovákov takmer nemá.

„Žiaľ, finančná gramotnosť je na Slovensku priam katastrofálna,“ je presvedčený náš odborník na investície Michal Porubän. „Preto sa nemôžeme čudovať, ako vyzerá u veľkej časti Slovákov riešenie úspor, ani tomu, že nerozumejú inflácii a tisícky ľudí končia v exekúcii v dôsledku neschopnosti splácať nezmyselné pôžičky za neprimerane vysoké úroky.“

Aspoň základná finančná gramotnosť by pritom mala byť bežnou výbavou každého človeka, nie iba odborníkov, ktorí s financiami pracujú.

„Aj keď to tak môže vyzerať, finančná gramotnosť nie je až taká zložitá. Stačí sa riadiť pravidlom, že míňať by sme mali len toľko, koľko máme, a za každých okolností si treba vytvárať nejakú rezervu. Platí to v súkromnom živote rovnako ako v biznise,“ pokračuje odborník z INVESTART.

Slovenská realita

Existujú desiatky prieskumov, ktoré potvrdzujú nízku finančnú gramotnosť Slovákov. No aj bez nich je neznalosť fungovania peňazí očividná.

Svedčí o tom napríklad miera úverového zaťaženia, ktorá často prevyšuje príjmy a neumožňuje odkladať si aspoň odporúčaných 10 % zárobku ani domácnostiam, ani mnohým firmám.

Kde hľadať príčiny? Svoj podiel na tom má ešte stále aj tzv. socialistická ekonomika, v ktorej vyrástli generácie súčasných štyridsiatnikov a starších. Teda ekonomicky aktívnych ľudí. Vyrástli v prostredí deformovaného trhu a deformovanej hodnoty peňazí.

Mladšie generácie už berú ako samozrejmosť, že chlieb stojí v každom obchode, v každej dedine, v každom meste inú sumu, napriek tomu je ich finančná gramotnosť nízka.

„Vedomosti v oblasti financií by mali byť nevyhnutnou výbavou všetkých ľudí. A tých, ktorí uvažujú o podnikaní, zvlášť. Kde ich však získať? Často počúvam, že za nízku finančnú gramotnosť môže vzdelávací systém. Dovolím si nesúhlasiť. Určite by mohol mladých naučiť viac, ale keď ich rodičia doma fungujú finančne negramotne, je veľká pravdepodobnosť, že príklady zo školy deti nebudú brať až tak vážne,“ je presvedčený M. Porubän.

Bez dlhodobého výhľadu

Problémom mnohých slovenských domácností, ale aj firiem je príliš krátkodobé plánovanie hospodárenia s financiami. Tento fakt potvrdil aj nedávny prieskum agentúry Focus, ktorý realizovala na vzorke
1 005 obyvateľov SR od 18 rokov. Podľa neho zvýšené výdavky v dôsledku rekordnej inflácie pocítili až tri štvrtiny domácností, pričom takmer polovica opýtaných (48 %) v prieskume uviedla, že má približne rovnaké množstvo peňazí, a 43 % priznáva zníženie príjmov.

V období vysokej inflácie by sme mali míňať iba okolo 40 % príjmov, v skutočnosti podľa prieskumu domácnosti míňajú mesačne 83 % objemu zarobených peňazí.

Prekážka v podnikaní

Nízka finančná gramotnosť je podľa nás jedným z dôvodov, prečo viac ako polovica firiem, ktoré na Slovensku vzniknú, skončí svoju činnosť do troch rokov.

„Tvorba rozpočtov a finančné plánovanie zvyčajne silno zaostávajú za nápadom. Ani ten najlepší nápad však nemá veľkú šancu na úspech, pokiaľ firma nemá dobre nastavený finančný plán, neplánuje investície, príjmy, nevytvára rezervu. Určite je rozumné spojiť sa s finančne gramotným investorom, ktorý má nielen potrebné financie, ale aj skúsenosti s riadením toku peňazí,“ pokračuje M. Porubän z INVESTART.

Poučíme sa z krízy?

Doba (relatívne) lacných úverov sa nateraz síce skončila, ale masáž reklamy zameranej na konzum a nákup vecí, ktoré nepotrebujeme, stále láka k vysokej spotrebe.

„Aktuálna náročná situácia môže tieto veci zmeniť. Bolo by fajn, keby sme si z krízy dokázali zobrať poučenie, že skutočne nepotrebujeme všetko a že odkladať si peniaze a rozumne ich investovať je dobrou cestou na vytváranie istoty v náročnejších časoch. To je finančne gramotná cesta,“ uzatvára odborník z INVESTART.

Astronomické ceny energií, vysoká inflácia, nedostatok pracovnej sily, nestabilita na domácej aj celosvetovej politickej scéne – s tým všetkým sa teraz musia vyrovnávať ako zabehnuté, tak aj nové firmy a startupy.

O to prekvapujúcejšie v tomto kontexte je, že sa slovenské firmy sústreďujú i na témy spoločenskej zodpovednosti.

Cudzí výraz implementovaný do každodenného života

Spoločenská zodpovednosť sa vyjadruje troma písmenkami CSR, ktoré znamenajú Corporate Social Responsibility, teda sociálna zodpovednosť podnikov.

Napriek tomu, že ide o pomerne zložité slovné spojenie, jeho implementácia do každodenného života firiem a prospech, ktorý z toho plynie pre jej zamestnancov, ale aj miestnu komunitu alebo celú spoločnosť, je doslova rukolapný. Možno aj preto sa mnoho firiem na Slovensku správa v súlade s CSR.

V reprezentatívnom výskume Rozvoj podnikateľskej etiky v slovenskom podnikateľskom prostredí, ktorý realizovala Fakulta managementu UK v Bratislave, odpovedalo 45 % zástupcov z 1 295 podnikov kladne na otázku, či by potrebovali pomôcť vytvoriť stratégiu spoločensky zodpovednej firmy.

Zároveň si tretina opýtaných (33 %) myslí, že pomoc pri tvorbe stratégie spoločensky zodpovednej organizácie nepotrebuje, pretože ju má zvládnutú.

Aktivity v rámci CRS sú nasmerované k vzdelávaniu verejnosti, zamestnancov alebo dodávateľského reťazca, zapájaniu spotrebiteľov do zmeny správania cez rôzne kampane, súťaže, granty a komunitné aktivity.

Spoločnosti napríklad merajú aj svoj dosah na klímu, nastavujú si ambiciózne strategické ciele a radi svoje zodpovedné správanie komunikujú smerom ku klientom, partnerom či navonok. Je to výborná PR téma, ktorá sa predáva sama.

Slovenská realita

Je príjemné vedieť, že sociálna zodpovednosť firiem je trend, ktorý na Slovensku nepretržite silnie.

Intenzita, v akej sa firmy zapájajú do stratégie CSR, závisí od niekoľkých faktorov - od ich finančných ukazovateľov, od pozície na trhu, ale aj odvetvia a konkurencie.

Firmy si uvedomujú, že dobré meno spoločensky zodpovednej spoločnosti vie prilákať nielen viac záujemcov o prácu, ale priniesť aj nové kontakty a otvárať dvere k novým možnostiam spolupráce, najmä s externým prostredím. A to zas pomáha zvládať krízové obdobia.

„Etické a spoločensky zodpovedné správanie je konkurenčnou výhodou s obrovskou pridanou hodnotou. Buduje sa krok za krokom, možno aj relatívne dlhý čas, ale je to smer, na ktorý sa oplatí zamerať,“ je presvedčený Michal Porubän z Investart.