Mnoho inak zdravých a životaschopných firiem aktuálne čelí problémom s nedostatkom finančných prostriedkov a cash flow. Do problémov sa pritom nedostali v dôsledku zlého hospodárenia, ale vplyvom vonkajších faktorov, ako sú nedostupnosť a vysoké ceny niektorých materiálov, drahšia pracovná sila alebo neúnosné ceny energií.
Je nesmierna škoda, keď zabehnutý podnik musí ukončiť svoju činnosť práve pre energetickú krízu. Na Slovensku sme však svedkami zatvárania veľkých podnikov a obmedzovania výroby menších.
Štát síce nakoniec vytvoril schému pomoci, ale prax ukazuje, že nie je dostatočná a mnoho podnikateľov na ňu nemá nárok.
„Vysoká inflácia, drahá pracovná sila, ktorej je navyše nedostatok, značné byrokratické zaťaženie - na to všetko sme si už takpovediac zvykli a podnikatelia aj napriek nie práve ideálnym podmienkam dokážu svoje firmy rozvíjať. Ale rany, ktoré so sebou priniesol covid a aktuálne ceny energií, sú záťažou, ktorú nemusia zvládnuť,“ obáva sa náš odborník na investície Michal Porubän.
Nárok na štátnu pomoc nespĺňa každý podnikateľský subjekt. Ministerstvo hospodárstva SR vyhlásilo dve výzvy na kompenzácie vysokých cien energií. Podniky môžu v prvom kvartáli 2023 žiadať o preplatenie 80 % nákladov z ceny zemného plynu ako komodity a silovej elektriny prekračujúcej 99 eur za megawatthodinu (MWh) pri plyne a 199 eur za MWh elektriny.
„Je tu niekoľko problémov. Prvý vidím v tom, že aj podniky, ktoré na pomoc nárok majú, musia účty najskôr zaplatiť, takže na ne musia mať finančné prostriedky,“ ozrejmil M. Porubän z INVESTART. „Navyše, kompenzácie sa týkajú iba cien komodity a nie s nimi súvisiacich poplatkov, ktoré, ako vieme, neraz tvoria polovicu až dve tretiny faktúry. Vo výsledku ostávajú energie drahé aj pre tých, ktorým sa pomáha.“
O pomoc tiež nemôžu žiadať podnikatelia, ktorí majú prevádzky v prenajatých priestoroch. Ide o tisícky prevádzok...
„Ministerstvo hospodárstva na tento problém reagovalo odporúčaním, aby o dotácie za energie žiadali majitelia nehnuteľností a nájomcom znížili zálohové faktúry. Ale úprimne, prečo by sa prenajímateľ púšťal do administratívne a časovo náročnej žiadosti o dotáciu, keď nájomca je povinný zaplatiť mu fakturovanú cenu energií?“ pýta sa náš odborník na investovanie.
Firmám, ktoré sú inak zdravé, ale ku dnu ich tlačia vysoké ceny energií, odporúča Michal Porubän zaujímať sa o možnosti vstupu investora.
„Príchodom investora sa dá hendikep premeniť na konkurenčnú výhodu. Kým totiž niektoré firmy skončia a iné budú stagnovať, spoločnosti podporené finančnou injekciou od investora sa môžu ďalej rozvíjať, napredovať a expandovať. A keď sa súčasná situácia stabilizuje – teda keď si zvykneme na vyššie ceny energií, pretože na úroveň spred roka 2022 sa tak ľahko nevrátia –, budú sa nachádzať niekde úplne inde než konkurencia,“ je presvedčený M. Porubän.
Vstup investora pritom nie je trvalý stav a nie je to prebranie riadenia novou, cudzou entitou. Investor sa bude podieľať na riadení a chode firmy do takej miery, v akej sa to vopred dohodne a zakotví v investičnej zmluve.
„Cieľom investora je zhodnotiť kapitál, ktorý do spoločnosti vloží, a to tým, že svoj podiel v horizonte niekoľkých rokov so ziskom odpredá. Preto sa chce podieľať na rozhodnutiach, ktoré vedú k rozvoju a posilňovaniu spoločnosti a nie k jej ovládaniu alebo oslabovaniu.“
Investor ako riešenie energetickej krízy možno vyznieva na prvý pohľad zvláštne, ale z dlhodobého hľadiska môžu byť práve vysoké ceny energií impulzom, ktoré s pomocou investora dovolia firme rásť ešte lepšie, než keby sa ceny energií nezmenili. Prinúti ju to k zdravým zmenám, čo nikdy nie je zlé.
